Témy, ktoré sa zaoberajú ekológiou a spoločnosťou v dnešnom kapitalistickom svete mnohokrát nie je jednoduché rozoberať. Svet sa uberá nepríjemným smerom a mnoho ľudí túto skutočnosť stále ignoruje. Potom sú tu však takí, ktorí vnímajú „tep zeme“ a snažia sa s tým aspoň niečo robiť. Jedným z takých je Tomáš Hajzler, s ktorým pred nejakou dobou vyšiel podcast na kanáli Petra Máru.

Na začiatku podcastu bolo spomenuté ich dlhoročné priateľstvo, preto nebolo prekvapujúce, že sa celá diskusia niesla v priateľskom duchu. Po milom uvítaní nastala otázka: „Čo teraz robí Tomáš Hajzler?“

„Ja mám chuť si zaliezť niekam domov s knižkou,“ povedal a vôbec pri tom netajil svoju únavu. Medzi jeho projekty patrí napríklad zdieľaný obchod, kde majú vlastníctvo ako nakupujúci, tak dodávatelia, Slušná firma je projekt, ktorý vyhľadáva, prepája a podporuje firmy, ktoré existujú k tomu, aby riešili spoločenské problémy, či prednáša rôzne workshopy, vypomáha v škole svojich detí či vlastní vydavateľstvo, pričom on sám píše. Napriek tomu, že má svoju prácu rád, väčšinu projektov bol nútený presunúť do úzadia kvôli preťaženiu, pričom sa chcel vrhnúť prevažne na prezentačné projekty.

Po veľmi milom, hoci sklesnutom úvode, sa téma presunula k ceste do Ruska. Ako vlastný experiment nasadol na vlak a vybral sa na Sibír. Nezabudol spomenúť, že vlak, ktorého cesta trvala dvadsaťtisíc kilometrov nemal ani minútové meškanie.

Jednou zo zaujímavých tém, ktorá sa od cesty rozvinula, bola zmena spoločnosti v priebehu času. V minulosti dva roky v Rusku býval. V tej dobe bola cesta vlakom úplne iná. Každý si vytiahol veci zo záhrady, fľašu vodky a už volal svojho spolucestujúceho, pokojne úplne cudzieho človeka, ku konverzácii. Keď išiel podobným vlakom v dnešnej dobe, každý vytiahol čínsku polievku, ktorú zalial horkou vodou, vytiahol mobil a namiesto trávenia spoločného času sa ich pozornosť zamerala na obrazovky a usrkávanie vifonky.

Zvláštnym, no prirodzeným spôsobom sa debata uniesla k ekológii. Po tom, čo v Rusku sprísnili konzumáciu alkoholu a mnoho ľudí ho piť prestalo, sa priemerný vek mužov dostal z 55 na 75 rokov. Išlo o pozitívne vládne rozhodnutie, ktoré ľuďom prospelo. Hajzler rozprával o tom, ako ľudia môžu svojimi rozhodnutiami niečo pretlačiť vpred. Nech sa tí, ktorí sa neboja priväzovať o stromy, priväzujú o stromy, nech tí, ktorí vedia písať, píšu, tí, ktorí vedia burcovať ľudí, nech burcujú ľudí. Keď sa snaha dostane k vláde, tá sa rozhodne niečo robiť a bude to mať pozitívne účinky, podobne, ako obmedzenie alkoholu v Rusku. Pretože niečo robiť treba.

„Stretnú sa dve planéty, jedna zdravá, druhá chorá, a tá zdravá sa pýta tej chorej: „Čo ti je?“ Tá chorá jej odpovedá: „Ale, chytila som človeka,“ na čo zdravá odvetí: „Neboj, to prejde.

„Stretnú sa dve planéty, jedna zdravá, druhá chorá, a tá zdravá sa pýta tej chorej: „Čo ti je?“ Tá chorá jej odpovedá: „Ale, chytila som človeka,“ na čo zdravá odvetí: „Neboj, to prejde.“ A má pravdu,“ riekol Hajzler ako poukázanie na súčasný fakt. Zem tu bola milióny rokov pred nami a bude milióny rokov po nás. Môžu sa na nej zmeniť podmienky, avšak ona sa otrasie. Len ľudstvo to nemusí prežiť. Hľadajú sa rôzne technológie k tomu, aby sme sa tu ako ľudia mali lepšie, no je to dosť rýchle? Keď príde technológia upravujúca vzduch či pomáhajúca zabráneniu úhynu druhov, bude to ešte stačiť?

Počas podcastu prebiehali od jednej témy k druhej, no nakoniec sa vrátili k súvislosti. Prečo čakať na technológiu, keď ľudia môžu robiť niečo už teraz? No sú toho ľudia schopní?

Hajzler spomínal istú čínsku dedinu, v ktorej dochádzala voda. Obec vydala nariadenie, aby s ňou ľudia šetrili. Miesto toho ale, aby tak učinili, si išiel každý nabrať do nádoby, aby mal pre seba. Je to normálne, ľudské inštinkty v čase krízy kážu, aby sa ľudia starali o prežitie svoje a svojich blízkych. To, že takéto správanie je viac deštruktívne, si ľudia musia sami uvedomiť. Veľmi dobre rozprával o tom, že aby si ľudstvo dlhodobo udržalo komfort a prebytok, aký sa im dnes naskytuje, musí sa niekedy niečoho krátkodobo vzdať. V krajinách vyspelých, ako sú napríklad severské, je takéto myslenie bežné. Otázka je či sa to myslenie rozšíri do globálnej spoločnosti skôr, než bude neskoro alebo ostaneme na úrovni onej dediny, ktorá sa unáhleným rozhodnutím pripraví sama o možné zásoby vody.

Tomáš Hajzler má v hlave mnoho zaujímavých myšlienok a nápadov. Odvíja sa to od syndrómu vyhorenia, ktorý v minulosti prekonal. Po tom, čo prehodnotil svoj život, sa začal zaoberať témou novej práce a prospešnosti podnikania. Ak vás zaujímajú spoločenské a ekologické problémy dnešnej doby, určite zavítajte na jeho youtube kanál či si pozrite rôzne rozhovory s ním a jeho workshopy, kde sa zaoberá práve tým, ako urobiť z obyčajného sveta lepšie miesto pre ľudí.

 

Zdroj titulní fotografie: tomashajzler.com